Exkurzia do hvezdárne v Hurbanove

Hurbanovská hvezdáreň. Stará, ale stále krásna a akoby nejeden z nás povedal, stále naša. Je tu pre nás už od roku 1871, prežila toho viac ako my, naši rodičia, ba dokonca viac ako naši starí rodičia. Ale nebyť dobrých ľudí, tak sa na nej patrične podpíše zub času, a my už nemáme kam chodiť učiť sa, rozširovať si svoje obzory, spoznávať a dozvedať sa nové fakty a informácie, ktoré sa dejú okolo nás.

Okolo nás vo vesmíre. Vo vesmíre, ktorý je tak blízko, veď keď otvoríme oči, vidíme oblohu, a predsa tak ďaleko, lebo aj keď natiahneme ruku, tak sa ho nedotkneme. A to ani vtedy, keď vyjdeme na tú najvyššiu budovu v meste. Vesmír je od nás vzdialený niekoľko svetelných rokov. 

Ale pozrieť sa zbližša na tú krásu okolo našej vzácnej planéty Zem nám umožňuje aj hvezdáreň v Hurbanove. Bolo krásne vrátiť sa tam po vyše dvadsiatich rokoch a zistiť, že sa tam nič nezmenilo, a predsa je tam zmien veľa.

Z univerzity sme mali možnosť absolvovať exkurziu do hvezdárne v Hurbanove.  Išli sme 11.11.2019 a práve v tento deň sa v našej slnečnej sústave odohrával jeden krásny vesmírny úkaz – Merkúr prechádzal pred Slnkom. Počasie nám nad Hurbanovom najprv neprialo, zamračilo sa, a tak sme si zasadli do malého observatória, kde sme mali možnosť pozrieť si našu krásnu nočnú oblohu a jej súhvezdia vo všetkých ročných obdobiach pomocou šikovnej techniky a za odborných informácií od zamestnankyne. Toto ma fascinovalo aj vtedy, keď som to videla prvýkrát, a nič sa na tom nezmenilo ani teraz. Následne sme sa presunuli do hvezdárenského múzea, kde boli vystavené ďalekohlady, našla som tam aj ten ďalekohlad, cez ktorý som sa pozerala ešte aj ja, ale už ho vystriedal jeho mladší „brat”, a tak sa dostal do múzea. Počas výkladu o histórii hvezdárne nám prišli oznámiť, že sa vyčasilo. Veľmi sme sa potešili, že aj my budeme mať možnosť vidieť divadelné predstavenie vesmíru. Premiestnili sme sa ku velikánskemu ďalekohladu, kde nám podali inštrukcie čo a ako robiť a čo budeme vidieť. Máme si všímať malú čiernu bodku vpravo dole na veľkej zelenej ploche. Tá zelená plocha bolo Slnko, a preto zelené, lebo sme sa naň mohli pozerať jedine cez filter. Inak by sme si poškodili zrak. Aj napriek tomu, že ten posledný pohľad by stál zato, nikto by také niečo neriskoval. A tá malá pohybujúca sa čierna bodka bol Merkúr, ktorý sa presúval pred Slnkom. Bolo to naozaj fascinujúce.

Neviem kedy budem mať možnosť znova sa dostať do hvezdárne, ale snáď sa mi to ešte podarí. 

Na našu hvezdáreň by sme mali byť patrične hrdí, ako aj na jej zamestnancov, ktorí sú odborne pripravení. Je krásne vidieť našu oblohu aj z iného uhla pohľadu, ako len v lete pri opaľovaní sa a zakrývaní si očí pred Slnkom. To, čo sa nad nami deje, vlastne ovplyvňuje aj náš život, našu planétu Zem. A preto by sme sa mali začať viacej zaujímať o to, ako žijeme, čo pre Zem robíme. Lebo, ako sme mali možnosť sa vo hvezdárni dozvedieť, že ani na jednej planéte slnečnej sústavy nie sú podmienky vhodné pre človeka na život. A či je nejaká iná galaxia okrem našej? Tak odpoveď na túto otázku je niekde vo hviezdach…..

Prokopcová Eva, UPVdm15